Dežo ide cez les s fúrou dreva tak samozrejme, akoby práve vyniesol smeti. Lenže v diaľke sa zjaví polesný a v tej chvíli sa v našom vesmírnom poriadku aktivuje zákon: keď ťa vidí polesný, zrazu sa aj obyčajná polienka správajú podozrivo. A najhoršie je, že Dežo má výraz človeka, ktorý sa už dávno rozhodol, že realita je len návrh.
Keď sa v lese robí inventúra
Na druhý deň si polesný príde splniť svoju obľúbenú disciplínu: kontrolu cudzieho svedomia. Zastaví sa u Deža a spýta sa ho na to drevo z včera, pekne po našom, priamo a bez zbytočnej poézie. Dežo sa naňho pozrie a bez mihnutia oka tvrdí, že on nijaké drevo nemá. Také to čisté popretie, aké používame, keď nás niekto prichytí pri poslednom kúsku koláča.
Polesný sa, pochopiteľne, nedá. Nie je to typ, čo by sa nechal odbiť jednou vetou, on má v sebe tú úradnú húževnatosť, ktorá prežije aj koniec sveta. Navrhne teda, že sa pôjdu pozrieť na povalu. Dežo kývne, akože jasné, poďme, veď povala je predsa miesto, kde sa ukrývajú len staré lyže, zaváraniny a rodinné tajomstvá, nie?
Povala, ktorá vie viac, než by mala
Vyjdú hore a tam to stojí: veľká kopa už nasekaného dreva, pekne navŕšená, akoby sa sama chcela pochváliť. Polesný sa otočí na Deža s tým pohľadom, čo hovorí, že teraz už naozaj nemá zmysel hrať divadlo. Dežo však nezmení výraz. Ten človek by s kamennou tvárou tvrdil aj to, že sneh sa vyrába v garáži.
Truth is stranger than fiction, but it is because Fiction is obliged to stick to possibilities; Truth isn’t. — Mark Twain
A potom príde tá veta, čo zmení gravitáciu
Polesný ukáže prstom na drevo a spýta sa, čo to má znamenať. A Dežo, bez zaváhania, akoby to bola najlogickejšia vec na svete, iba mávne rukou a povie, že dyg more, čo tie lastovičky všetko nenanosia. V tej chvíli sa v hlave polesného rozsvieti kontrolka, že príroda je síce mocná, ale toto už je na ňu veľa.
Ja som sa pri tom prichytila, že sa nesmejem hneď. Najprv som mala chuť urobiť si v hlave malú tabuľku: lastovička, nosnosť, počet letov, časová náročnosť. Až potom mi došlo, že presne toto ten vtip chce: aby sme sa na sekundu tvárili seriózne pri úplnom nezmysle, lebo tak nejako fungujú aj naše pondelky.
Aj preto sa slovenský vtip Dežo a lastovičky drží medzi klasickými gulášovými kúskami, čo si povieme pri stole a ešte sa tvárime, že ide o čistú logiku. Celé to stojí na tom krásnom kontraste, keď polesný rieši drevo a Dežo mu s kamennou tvárou ponúkne vtáčiu logistiku ako vysvetlenie. A hotovo, ide sa ďalej, lebo niekde v kúte už možno štartuje ďalšia lastovička s polenom.
Komentáre