Najviac ma na vtipoch baví, ako sa dokážu tváriť úplne nevinne: stojí tam semafor, pod ním blondínka a my ostatní už preventívne tušíme, že realita o chvíľu dostane jemné fackovanie. A pritom je to situácia, ktorú poznáme všetci – čakáme, civíme dopredu a tvárime sa, že sme vzorní občania, kým nám v hlave beží úplne iný program.
Keď červená nie je len červená
Predstavte si bežný deň: ulica, autá, peší, niekto nervózne pozerá na hodinky a niekto iný nervózne pozerá do mobilu, akoby tam bol skrytý druhý semafor s lepšou náladou. Pod jedným takýmto semaforom stojí blondínka. Nie v zmysle „práve vystúpila z reklamy“, ale v zmysle „má na sebe bežnú bundu a výraz, že dnes už nechce riešiť nič“. A to je presne moment, keď sa vtip začne tváriť, že sa ešte len zoznamuje.
My Slováci máme na tieto drobné pouličné divadlá čuch. Stačí, aby sa niekto postavil o pol kroka mimo, a už sa v našej hlave rozsvieti kontrolka: toto bude buď trápne, alebo výborné. Klasika je, že všetci „nenápadne“ sledujú, či dotyčná náhodou neprerazí rekord v ignorovaní pravidiel cestnej premávky. Lenže tu nejde o odvážny prechod na červenú. Tu ide o niečo… umelecké.
Malé javisko, veľká energia
Najprv len drobnosť. Nohu z nohy. Potom jemné pohupovanie, ako keď si v potravinách púšťajú rádio príliš nahlas a vy si nepriznáte, že vás to chytá. Ľudia okolo zrazu spomalia, lebo sa snažia prísť na to, či sa stal nejaký problém, alebo sa práve začal koncert, o ktorom nikto nedostal pozvánku. A semafor? Ten si ide svoje: červená, oranžová, zelená – úplne bez ohľadu na to, že pod ním rastie nová tanečná škola.
Možno aj preto sa vtip o blondínkach pod semaforom drží tak dlho. Je jednoduchý, rýchly a presne trafí tú chvíľu, keď nám mozog povie: toto je dopravná situácia, a niekto iný povie: toto je nálada. Najznámejšia verzia sa točí okolo toho, že blondínka tancuje pod semaforom, lebo jej z toho vychádza diskotéka, a v inom rozšírenom variante zas blondínky v aute zastanú na červenú a jedna obdivuje farbu semafora, akoby objavila nový odtieň na stene v obývačke.
Life is too important to be taken seriously. — Oscar Wilde
Ja sa priznám, že keby som to videla naživo, prvých päť sekúnd by som robila presne to, čo robíme všetci: hrala by som sa na nezúčastnenú. A potom by som sa už smiala do rukáva tak intenzívne, až by som vyzerala, že mi je zima, aj keby bolo tridsať. Lebo tá predstava, že niekomu stačí jedna blikajúca vec nad hlavou na rozbehnutie party, je… nebezpečne sympatická.
A pointa? Viete prečo blondínky tancujú pod semaforom? Myslia si, že sú na diskotéke. A úprimne – pri niektorých semaforoch v meste by som sa ani nečudovala, keby si tam raz niekto vypýtal šatňu a DJ-a. Zelená ide, hudba tiež.
Komentáre