V živote sú chvíle, keď nás dokáže zaskočiť úplne obyčajná veta. Napríklad otázka čo je maximálny požiar. Znie to, akoby sa to meralo na stupnici od „zapálila sa sviečka“ po „zachráňte babku, chlieb aj papuče“. A pritom stačí, aby to niekto vypustil pri káve, a už sa nám v hlave rozbieha film, v ktorom hrá hlavné úlohy panika, zdravý rozum a… niečo podozrivo zasnežené.
Keď slová horia skôr než zápalka
Najprv si to predstavíme úplne seriózne. Veď požiar je požiar: nežiaduce horenie, ktoré ohrozuje ľudí, majetok alebo prírodu. Lenže pojem „maximálny“ nám v bežnej reči zvykne robiť zle. Lebo v odbornej terminológii to nie je žiadna slávna hviezda, skôr taký náš domáci výmysel, ktorým myslíme jednoducho najväčší alebo najrozsiahlejší požiar, aký si vieme predstaviť.
Potom príde druhá fáza: fantázia. V správach občas vidíme, ako sa z malého ohniska stane veľká udalosť, lebo sa stretne palivo, kyslík a teplo a do toho vietor, sucho a nervy. Pri takých situáciách rozhoduje všetko: rýchlosť zásahu, počasie aj evakuácia. A mozog, ten si povie: „Dobre, maximálny požiar… to bude niečo, čo sa už nedá prekonať.“ A začne to preháňať. Ako vždy.
Lenže potom sa v tom preháňaní zrazu objaví detail, ktorý celé to napätie ohýba do komédie. Lebo ak má byť niečo „maximálne“, musíme nájsť aj niečo, čo je minimálne horľavé. Čo je vlastne taký domček, ktorý vyzerá, že by skôr roztopil problém než sa ním stal. A tu niekde sa do príbehu nenápadne vkradne iglu. Tiché, biele, nevinné. Presne ako nápady, ktoré končia katastrofou.
The secret source of humor is not joy but sorrow; there is no humor in heaven.
Moja hlava si to okamžite „vypočítala“
Priznám sa, ja som najprv chcela byť múdra. Taká tá, čo povie: „No viete, ide o rozsah, intenzitu, šírenie…“ A potom som sa pristihla, že si predstavujem hasičov, ktorí stoja v snehu a riešia, ako sa dá zapáliť niečo, čo sa tvári ako obrovská kocka ľadu. V tej chvíli mi došlo, že tu nejde o definíciu. Tu ide o tú nádhernú slovenskú schopnosť zobrať vážnu otázku a urobiť z nej malý slovný ohňostroj.
A teraz tá odpoveď, ktorú si zapamätáme
Takže, keď sa nabudúce niekto opýta čo je maximálny požiar, môžete sa na sekundu tváriť premýšľavo, nech to má správnu váhu. Potom sa nadýchnite, nech je pauza presne taká nepríjemne dramatická, ako keď sa v kuchyni zrazu rozsvieti dymový alarm. A povedzte to jednoducho: maximálny požiar je, keď iglu zhorí na popol. A vtedy je jasné, že problém nie je oheň. Problém je naša predstavivosť. Tá ide vždy na maximum.
Komentáre