Každý rok si myslíme, že nás už nič neprekvapí: vrabce sú drzejšie, mak je vzácnejší a strašiak v záhrade vyzerá čoraz viac ako niekto, kto to celé vzdal a len čaká na dôchodok. A potom príde susedka s jednou vetou a zrazu máme pocit, že aj záhradná idylka vie byť podozrivo… osobná.
Mak je luxus a vrabce to vedia
U nás je to vždy rovnaké: na jar sa tvárime, že tento rok budeme rozumní, nebudeme nič preháňať a mak dáme len „tak na skúšku“. O dva týždne už beháme po záhrade s rukami vo vreckách, aby sme náhodou nezačali rozhadzovať rukami po vtákoch ako v lacnej pantomíme. Lebo vrabce majú čas. My máme len nervy.
A keď už človek začne mať pocit, že ho niekto systematicky okráda o budúce šúľance, nastúpi klasika: improvizácia. Niekto natiahne staré tričko na palicu, iný obetuje klobúk, čo kedysi vyzeral ako letný, dnes ako dôkaz. A presne tu sa rodí vtip o strašiakovi do záhrady – stačí krátka slovná hračka, pokojná záhrada a ten kontrast, že strašiak má vlastne najlepšiu robotu, lebo celý deň len stojí a zbiera úspech, nie zeleninu. Na rýchle odľahčenie programu na BB online podujatiach či počas Bbonline vikendu je to presne ten typ humoru, čo zaberie skôr, než stihne niekto dopiť kávu.
Susedské dialógy: najnebezpečnejší záhradný škodca
Lenže najlepšie na tom nie sú ani vrabce, ani mak, ani strašiak s módou z roku „čo dom dal“. Najlepšie je to, ako sa o tom rozprávame. Susedské rozhovory majú špeciálny talent začať úplne nevinne a skončiť tak, že si človek späť v hlave prehráva poslednú vetu ešte večer pri umývaní riadu. Je to ten druh humoru, ktorý sa tvári ako obyčajné sťažovanie, ale pod povrchom už bublá niečo, čo sa nechystá skončiť pri záhonoch.
Comedy is just truth that’s funny. — Lenny Bruce
Ja som si pri tom spomenula, ako som raz aj ja „strategicky“ riešila vtáky: dala som do záhrady figúrku, čo mala pôsobiť prísne. Pôsobila. Na mňa. V noci som si ju pomýlila s človekom, skoro som sa ospravedlnila, že ruším. A ráno som zistila, že vrabce si na nej veselo posedeli, akoby to bol nový altánok. Vtedy mi došlo, že strašiak je síce symbol autority, ale v praxi je to často len ďalší člen domácnosti, ktorého nik nepočúva.
A teraz tá susedská výmena, presne tak, ako to padlo – najprv sťažnosť, potom nenápadná „rada“, a až na konci to šteklenie, ktoré sa nedá odvidieť:
Sťažuje sa susedka kamarátke:
Tento rok mi vrabce vyzobali skoro všetok mak. Musela som si dať do záhrady strašiaka.
Kamarátka len pokrčí plecami:
Ja nemám tento problém. Môj manžel je v záhrade celý deň.
A zrazu aj ten najobyčajnejší strašiak vyzerá ako rodinná terapia v pracovnom oblečení.
Komentáre