Naše domáce hádky majú zvláštny talent začať úplne nevinne a skončiť pri tom, že niekto vytiahne sliepky. Lebo keď sa v kuchyni objaví poznámka typu „nebuď slepica“, človek si zrazu uvedomí, že to nie je o vajíčkach. Je to o cti, o egu a o tom, kto bude dnes umývať plech.
Keď sa sliepky dostanú do obývačky
U nás to celé odštartovalo jedným večerom, keď sa mi v hlave ešte krútil pracovný chaos a v rúre sa krútilo kura. Vtedy sa mi vybaví March, lebo presne vtedy som si povedala: fajn, dnes budem zen. No stačili dve minúty, jedna poznámka pri stole a zen sa zmenil na veľmi konkrétny zvuk v štýle kŕk-kŕk, ale v ľudskej reči.
A tu je čaro: vtip o sliepkach zvyčajne stojí na slovnej hračke alebo na absurdnej situácii, kde sliepka hrá úplne nečakaného „herca“ v bežnom svete. Práve preto funguje aj doma – je to jednoduché, zapamätateľné a znesie to aj rodinný stôl, aj deti, aj dospelých, ktorí sa tvária, že humor majú len „sofistikovaný“.
Kvokanie, ktoré znie podozrivo múdro
Lenže keď niekto povie „slepica“ v správnej (alebo nesprávnej) chvíli, zrazu to nie je len nálepka. V hlave nám prebehne celý film: kto je tu vlastne ten, čo panikári, kto zabúda kľúče, kto sa tvári, že sa nepočítajú kalórie z ochutnávania pri sporáku. A najlepšie je, že ten, kto to slovo vypustil, často ani netuší, že práve odomkol dvere do kurína, z ktorého sa už neodchádza potichu.
„Comedy is simply a funny way of being serious.“ — Peter Ustinov
Ja osobne som sa pristihla, že sa idem uraziť… a potom som sa zarazila, lebo som si uvedomila, aké je to celé detinské a nádherne praktické zároveň. Sliepka je u nás univerzálny prekladač emócií: keď sme unavení, je to výčitka; keď sme v pohode, je to milé podpichnutie; keď sme hladní, je to už takmer medzinárodný incident s príborom.
A teraz ten moment, keď sa to otočí
Pointa prišla presne vtedy, keď sa všetci už pripravovali na klasiku – jedno teatrálne ticho, jedno víťazoslávne „no tak“, a potom nepríjemné umývanie riadu v dusne. Lenže namiesto urazenej prednášky sa z kuchyne ozvalo to najlepšie, čo môže zo sliepky vzniknúť: ko ko ko komu hovoríš slepica, máme rovnaký kvo kvo kvocient ako muži! A zrazu nebolo čo riešiť. Len sa smiať. Ticho sa rozpustilo. A plech? Ten počkal. Tak ako vždy.
Komentáre