Každá z nás to pozná: tma zrazu spraví z obyčajnej situácie malú telenovelu a vášnivý bozk sa tvári, akoby ho režíroval niekto z Netflixu. A potom prídu mená – Laco, Mirka, Zuza – úplne bežné, domáce, ako z triednej knihy. Lenže vtipy majú jednu podlú vlastnosť: tvária sa, že idú po rovnej ceste, a pritom vám už v prvej zákrute podstrčia banánovú šupku.
Keď tma robí z človeka romantika
Laco je presne ten typ, čo sa v šere cíti ako hrdina. Všetko mu znie hlbšie, všetko je o niečo poetickejšie a aj obyčajné „poď už spať“ vie preložiť ako „túžim po tebe“. V takej atmosfére sa mu ľahko rozpráva o láske, o osude, o tom, ako to medzi nimi „konečne preskočilo“. A čím menej vidí, tým viac si je istý. To je inak fascinujúci slovenský šport: s nulovou viditeľnosťou máme stopercentnú istotu.
Odpoveď prichádza jemná, skoro nenápadná. Nie je v nej žiadna dráma, žiadne fúkanie sviečok, žiadne „musíme sa porozprávať“. Len taká tá tichá realita, ktorá sa vkradne medzi romantické vety a začne vám po byte prehadzovať papuče. Laco sa samozrejme pýta na to, čo by sa pýtal každý: či je to láska, alebo len okolnosti. A presne v tejto chvíli vtip začne škrípať na správnych miestach.
Tri mená, jedna malá katastrofa
Na tom je najkrajšie, že v našom humore sú mená často len rekvizity – ako keď v kuchyni chytíte soľ a až po prvom súste zistíte, že to bol cukor. Keď niekto zadá do vyhľadávania Laco Mirka Zuza vtip, zvyčajne narazí na krátky dvojzmyselný kúsok, ktorý koluje v rôznych verziách a hrá sa na nevinný rozhovor. A potom urobí ten jednoduchý trik: zmení jeden detail a všetko, čo ste si mysleli, že chápete, sa zrazu tvári ako zle uložené kontakty v mobile.
Tina Fey raz poznamenala: „Komédia je prekvapenie, takže ak niekto predvída, čo príde, skončí to.“
Priznám sa, ja pri takýchto vtipoch vždy trochu držím palce tomu, kto je práve najviac presvedčený o svojej pravde. Lebo to poznám. Aj ja som už raz v tme hľadala vypínač, našla som kľučku, potom som sa tvárila, že to bol plán, a ešte som sa na tom urazila. Sebavedomie v prítmí je lacné, ale strašne návykové.
A teraz už stačí len posledný krok – ten, čo príde ako účtenka po „len kuknem“ v drogérii. Laco sa rozplýva: – Tak vášnivo a bláznivo si ma nikdy nebozkávala, máš ma tak veľmi rada, Mirka, alebo je to preto, že je tma? A odpoveď je úplne pokojná, takmer starostlivá: – Nie, bude to tým, že som Zuza.
Komentáre